Niekedy v priebehu minulého týždňa som sa tak zamyslela a uvedomila si, že už je to 5 rokov, čo som napísala prvý príspevok na svoj blog. Určiť presný dátum vzniku  a teda virtuálnych narodenín tohto blogu je trochu komplikované, pretože aj jeho začiatky boli takéto. Prvé príspevky vznikali v podstate do šuflíka, pretože, aj keď stránka existovala, nefungovala ako by mala. Blog prešiel viacerými vývojovými fázami a začiatok každej z nich by sa mohol považovať za jeho narodeniny. O fázach, ktorými musela táto stránka prejsť, kým sa dostala do dnešnej podoby (ktorá ešte stále nie je finálna a mám s jej podobou isté plány) si môžete prečítať v tomto príspevku.
Leto 2009 bolo tým obdobím, kedy došlo k rozhodnutiu, že začnem blogovať o varení, o jedle, vykecávať sa o surovinách, neznámej zelenine, či ovocí, skúšať nové a neznáme recepty, kombinácie, užívať naplno vône a chute a učiť sa dať všetko "na papier", do textu, vedieť sa podeliť nielen s informáciami, ale učiť sa cez písmenká a fotografie sprostredkovať práve tie vnemy, ktoré robia varenie, pečenie, ale predovšetkým stolovanie takým fascinujúcim.
Moje blogerské začiatky - to bola fúra času, doma na materskej dovolenke, s ideálnym dieťaťom spachtošom, ktorého obedný spánok trval štandardne 3-4 hodiny až do troch rokov jeho veku. Človek stíhal cez deň, navariť, nafotiť, upratať a ešte veľakrát aj zdriemnuť. Začiatky boli plné nadšenia, a keď to spätne hodnotím, chvíľami až mánie. Chcela som vyskúšať všetko nové, nasávala som informácie a inšpirácie zo všetkých možných zdrojov, bola som zvedavá na neznáme chute, vône, suroviny. Každá objavená vzácnosť, či už u nás alebo v zahraničí, bola malým sviatkom.
V roku 2012 však začala realita pracujúceho človeka a času bolo zrazu strašne málo. Vo večerných hodinách v šere, či pri umelom svetle sa nechcelo skúšať nové veci a už vôbec nepripadalo do úvahy fotenie. A tak som nové veci skúšala väčšinou len cez víkendy, alebo ak sa mi podarilo pripraviť niečo cez týždeň, fotila som v práci. Našťastie, kuchynka v práci bola dostatočne vybavená na to, že sa príležitostne dalo variť aj v nej. V podobnom trende som už tretí rok, času na blog je stále menej a menej, ale vďaka za víkendy ako aj za prácu a pracovné priestory, kde sa dá, síce s obmedzenými možnosťami, ale predsa, čo to navariť, no a priestor na fotenie ponúka naša úžasná záhrada, ktoré nie je len mojim fotoateliérom, ale predovšetkým miestom ochutnávania, hodnotenia a spokojnosti v očiach (aj v žalúdku), lebo nič nespája a nezdruží ľudí tak, ako dobré jedlo a pitie.

Prvý príspevok som napísala 2. septembra 2009, a aj keď, ako som spomenula vyššie, to bol v podstate šuflíkový príspevok, považujem ho za oficiálny začiatok food4fun.sk. Výročie som teda o nejaký ten týždeň prešvihla, jednoducho som na to zabudla. Ale keď už teda došlo na spomienky, nemohla som si cez víkend nepripomenúť jeho narodeniny aspoň malou tortičkou, ktorej recept ponúkam nižšie.
No a na záver trošku štatistiky: za 5 rokov blogovania (august 2009 - august 2014) som napísala 364 článkov, a uverejnila 915 receptov. Ako som už naznačila vyššie, prvé roky boli dosť manickým obdobím: 8-12/2009 (25 článkov, 71 receptov); 2010 (86 článkov, 276 receptov); 2011 (100 článkov, 285 receptov). No a od roku 2012 nastala klesajúca tendencia: 2012 (75 článkov, 142 receptov), 2013 (55 článkov, 94 receptov); 1-8/2014 (23 článkov, 47 receptov).
Dúfam, že sa táto tvorivá depresia nebude prehlbovať a že sa periodicita mojich príspevkov dostane do zdravého normálu.
Samozrejme, že sa za tých 5 rokov vyskytli krízy, keď som uvažovala nad tým, či nezavesím blogovanie na klinec. Dôvodov na tieto úvahy bolo viacero, väčšinou však práve nedostatok času. Cez deň sa človek k písaniu nedostane, musí si ukrojiť zo spánku. A to musí byť dostatočne svieži na to, aby ho nesklátilo na klávesnicu a nezaspal pri písaní podobne ako mňa pri poslednom príspevku o figách.
Najbližšie obdobie sa skončiť nechystám, a ešte pre vás určite pripravím veľa príspevkov, i keď s trochu redšou periodicitou. Jedlo je nevyčerpateľná téma, takže písať bude vždy o čom, a verím, že aj pre koho.

Milí moji čitatelia, ďakujem Vám za každý komentár tu, či na FB, za každý mail, za každú spätnú väzbu. Ďakujem mojim najbližším, rodine, priateľom a kolegovcom za povzbudenia, slová chvály, ale aj za zdravú kritiku. Za pekné chvíle pri dobrom jedle a pití, za inšpirácie, i motiváciu do ďalšich "foodie" plánov.