Nie ste prihlásený login

Škola varenia vo Fou Zoo

Cestovanie a akcie

24. 02. 2015



Keď som v januári k meninám od drahého dostala voucher do školy varenia v reštaurácii Fou Zoo, len som zdesene vzdychla, že toto nie. Keď som pri vyťahovaní kartičky z obálky zbadala logo reštaurácie Fou Zoo, potešila som sa, lebo som si myslela, že v tomto neskutočnom hektickom období, ktoré aktuálne máme, ma po dlhšom čase opäť berie na gastronomický zážitok do tejto skvelej reštaurácie. Moje zdesenie a skonštatovanie, že toto nie, vyplývalo predovšetkým z mojej "stress woman" povahy, ak mám ísť na "cudziu pôdu", neprebádané územie, medzi cudzích ľudí. Skrátka necítim sa komfortne, ak mám vystúpiť zo svojej zóny, zo svojho okruhu "bezpečia, pohody, známych" (táto moja vlastnosť by dala za celú psychoanalýzu, ale toto nie je cieľom tohto článku). Ďalším dôvodom mojej paniky bolo to, že som mala vstúpiť do zákulisia reštaurácie, ktorú z vlastnej skúsenosti považujem za top na Slovensku, variť s kuchárom, ktorého umenie je vysoko na Olympe, ... nuž táto predstava mi spôsobila poriadnu trému. No a na záver, tretí dôvod môjho nenadšenia bol taký, že varenie je pre mňa dosť intímna záležitosť - rada síce o ňom píšem, rada hostím, diskutujem, ale pri varení som zvyčajne sama. Kuchyňa je môj revír, moja najintímnejšia zóna - lezte mi do neho keď je "po", keď máte chuť upratovať, ale skôr, ako nie je navarené, skôr, ako nedám signál, sa mi tam nemotajte. Toto je môj štýl varenia - jednoducho, najradšej sama.



Minulý týždeň som mala dosť náročný. Práca, choré dieťa, vo štvrtok oneskorená oslava mojich narodenín - čo znamenalo, že noc medzi stredou a štvrtkom bola žalostne krátka (áno, zasa som šantila a chystala pre kolegov dobroty), dvojdňový hlavybôľ a do toho prichádzajúci stresík zo soboty. V piatok som zaľahla do postele už o siedmej, reku, nech prestane hlava bolieť bez ružovej pomoci, nech si oddýchnu unavené "redaktorské" oči, nech sa vnútorne upokojím a dostanem pod kontrolu svoju vnútornú nervozitu.



Prišiel deň D, vyspatá, oddýchnutá a bez bolesti hlavy som sa v posteli prevaľovala už od 4tej. O 6tej som z nej vyskočila, darmo, škola volá - začína o 8.00. A keďže do školy sa nemešká, ba naopak, patrí sa prísť načas, resp. trošku v predstihu, už 10 minút pred ôsmou som bola pri reštaurácii. Svoje stavy poznám, takže som vedela, že len čo vojdem dnu, bude všetko v pohode, budem vo svojom živle. Z varenia som nemala žiadne obavy, jednotlivé chody som poznala, i keď okrem créme brulée som ich doma ešte nevarila.
Po vstupe do reštaurácie som sa dozvedela, že som prvá. Usadili ma za stôl v reštaurácii, dala som si rannú kávu. Netrpezlivo som čakala, kedy prídu ďalší účastníci kurzu, ale predbehol ich sám šéfkuchár Michal Konrád, ktorý o ôsmej prišiel z kuchyne, privítal ma a  hneď sme si aj navrhli tykanie. Chvíľu sme sa rozprávali o varení, o mojich skúsenostiach, o ázijskej kuchyni. S malým meškaním prišla druhá účastníčka školy, ale čakali sme ďalej, mali sme byť štyria.
Keďže však škola varenia prebieha za normálnej prevádzky reštaurácie, a hodina začiatku školy má svoje logické opodstatnenie, nemohli sme dlhšie čakať a odišli sme v trojici do kuchyne.
Bol to veru zvláštny a silný pocit prejsť dverami do kuchyne, do svätyne, do kreatívneho ateliéru, do toho najdôležitejšieho priestoru, do centra diania. V kuchyni boli pripravené štyri pracovné miesta, plus piate - pre "pána učiteľa", pre šéfkuchára Michala.


pán učiteľ v akcii

Zamrzel ma veľmi postoj tých dvoch nezúčastnených osôb, prišlo mi to neslušné a veľmi neúctivé k času a k práci iných, či k pripraveným surovinám, z ktorých mali variť. Neviem, ako to riešia v reštaurácii, ak niekto bez ospravedlnenia nepríde na kurz. Ja by som im nevyužitý termín nechala prepadnúť. Na druhej strane, bolo to milé a komorné a veľmi pohodové.


Michal Konrád a miso pasta

Na školu bolo vyhradené celé predpoludnie, ale vzhľadom na to, že sme boli len dve a asi aj vzhľadom na to, že nám to celkom dobre išlo (a samozrejme, aj vzhľadom na šikovného učiteľa), sme boli o 10.30 so všetkým hotové a nasledovalo už len papkanie našich výtvorov s blaženým výrazom na tvári.
Ale poporiadku. Na programe kurzu bolo toto menu:
1. Carpaccio z tuniaka (tataki) s rezancovým šalátom a limetkovým dresingom z palmového cukru
2. Polievka z miso pasty s wakame riasami, edamame bôbmi, zeleninkou a jarnou cibuľkou
3. Kuracie satay a domáca satay omáčka
4. Sezamové créme brulée

Michal nám každý recept najprv predstavil a ukázal postup, následne sme sa presunuli na svoje miesta a pokúšali sa postupovať podľa videného. Michal bol vždy po ruke, takže keď sme si niečim neboli isté, hneď pohotovo reagoval a usmerňoval náš pracovný postup.
1. Začali sme dezertom, ktorý si po príprave vyžadoval pobyt v parnom kúpeli a následne schladenie. Na sezamové créme brulée som bola zvedavá, tipovala som, že smotanu budeme infuzovať opraženým a podrveným sezamom, ale že použijeme výraznú tahini pastu som nečakala. Michal nám dal tipy aj na ďalšie netypické, ale vraj neskutočne prekvapivo dobré kombinácie. V hlave zapísané, určite budem skúšať.
2. Potom sme sa pustili do tuniaka a rezancového šalátu. Na tento bod som sa veľmi tešila, pretože už dlhšie som sa chystala skúsiť tataki úpravu tuniaka aj doma. Postup prípravy tuniaka aj šalátu je jednoduchý, najťažšie je hádam len zohnať fakt čerstvého a kvalitného tuniaka.
3. Nasledovala polievka miso, jednoduchá príprava, trošku viac teórie, filozofie, veľa zaujímavých informácií o miso paste, riase kombu, bonito vločkách, vývare dashi, ktorý je základom japonskej chuti. Rozprávanie Michala o dashi vývare si môžete pozrieť v tomto videu.
4. Kým sa nám lúhoval dashi vývar na prípravu miso polievky, pustili sme sa do satay omáčky a kuraťa. Opäť veľa informácií, potom veľa krájania, "mažiarovania" a ani sme sa nenazdali, pomaly sme sa blížili do finále.



Kuracie satay po opečení na panvici putovalo do rúry, dashi vývar bol hotový a pripravený na prípravu miso polievky, rezancový šalát stačilo preliať dresingom a posypať vypraženou šalotkou a píniami, zostávalo dokončiť dezert. Cukor, flambovanie, dozdobenie salsou z exotického ovocia a pomaly sme sa mohli presunúť za stôl a vychutnať si svoje výtvory.


Dokončovanie dezertu

Čas v kuchyni neskutočne rýchlo uletel. Začali sme okolo 8.15 a o 10.30 sme boli hotoví. Pripravili sme štyri dobroty, získali kopu informácií, načerpali inšpirácie, ale predovšetkým (teda, ja určite) sme nasali množstvo pozitívnej a tvorivej energie. Všetky moje stresíky a panika utiekli kamsi do čerta už v momente, keď som sa zoznámila s Michalom, ale v kuchyni to bolo ešte o pár levelov lepšie. Cítila som sa neskutočne pohodovo, pokojne, ba rovno poviem, že blažene. Michal je neskutočne sympatický, vtipný, skromný a pozitívny chalanisko a variť pod jeho vedením bol zážitok. Z reštaurácie som odchádzala nielen nabitá pozitívnou energiou, ktorá z neho, ako aj z celej reštaurácie vyžaruje, ale aj s blaženým úsmevom a rozžiarenými očami - skrátka, mala som nádherné sobotňajšie ráno!

No a na záver malá fotorekapitulácia:


Menu školy varenia v mojom prevedení


Polievka z miso pasty s wakame riasami, edamame bôbmi, zeleninkou a jarnou cibuľkou


Carpaccio z tuniaka (tataki) s rezancovým šalátom a limetkovým dresingom z palmového cukru


Kuracie satay, domáca satay omáčka, jasmínová ryža


Sezamové créme brulée so salsou z tropického ovocia

Neskromne musím povedať, že sme si navarili dobre. Už teraz sa teším, ako vybehnem "na lov" niektorých surovín, aby som mohla celé menu pripraviť aj doma. Lov budem musieť absolvovať čo najskôr, kým mám ešte v chuťovej pamäti fou zoo dresing, z ktorého som bola úplne paf, či chuť domácej satay omáčky z kešu orechov, chuť umami z miso polievky, či nezvyčajnú sezamovú chuť z créme bruleé. Chuťové vnemy z tejto štvorice boli také silné a také úžasné, že s každým sústom, ktoré som si vzala do úst, som sa ich zo všetkých síl snažila navždy zapamätať, navždy odtlačiť do pamäte chuťových receptorov.
Samozrejme, toto boli recepty určené pre školu varenia, z môjho pohľadu prístupné, zvládnuteľné aj začiatočníkmi a zároveň výstižne reprezentujúce kuchyňu, či inšpiratívne zdroje celej filozofie a konceptu reštaurácie Fou Zoo.
Reštaurácia Fou Zoo asi nie je prístupná pre každého, nie je to reštaurácia na bežné stravovanie. Asi ani nie všetci by paušálne a bez rozdielu ocenili jej koncept, jej jedálny lístok, spôsob prezentácie. Zákazník tejto reštaurácie musí mať podľa mňa nejakú skúsenosť, vedomosti, približné očakávania. Zákazník totiž nedostane iba najesť, dostane umelecký zážitok, položia pred neho niekoľko umeleckých diel... o tom je zážitková gastronómia. Viac o koncepte reštaurácie Fou Zoo sa dočítate na ich stránke, zaujímavý a vizuálne podnetný je aj ich FB profil, a čo-to sa dozviete aj z ich videí na youtube, ako môže vyzerať zeleninový šalát si pozrite v tomto videu, je ukážkou toho, ako sa dá pracovať so surovinami  kreatívne, originálne, ba umelecky.


Vrátim sa ešte k škole varenia. Na záver sme dostali delikátny certifikát, peknú brožúrku s fotografiami a receptmi na pripravované jedlá a zopár milých darčekov z kuchyne Fou Zoo. Dnes je utorok, a ja sa pri spomienke na sobotu stále blažene usmievam, stále sa ma drží tá energia, ktorú som do seba nasala. Namotala som sa na  nové chute, vône, suroviny a už teraz viem, že keď sa v škole obmení „školské menu“, určite budem chcieť absolvovať školu varenia vo Fou Zoo znova.


Komentáre k článku


Meno: Andrea Dátum: 26. 02. 2015 16:46:44
Adi, nie su skoly varenia super?! My s Mikom sme sa zucastnili na jednej na nasej \"cruise\" do Aljasky. A aj tam bolo par predplatenych nezucastnencov, tak sme boli len styria (namiesto 8). Toho tuniaka & creme brulee by som si teraz rada dala :)


Meno: Adusha Dátum: 26. 02. 2015 18:19:35
Adi, tak sú vyslovene školy varenia ako samostatný biznis a sú školy varenia v rámci reálnej fungujúcej reštaurácie. Tie prvé ma nejako nelákajú... Ale dostať sa do zákulisia reštaurácie, ktorá je fakt top, to bol veru silný zážitok, ktorý si rada časom zopakujem ;-)

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign